Recenze: Marx, marxismus a sociologie

Ján Blažovský, 7. listopadu 2014, Inforum.sk
Texty o význame marxizmu pre sociológiu z pozostalosti Miloslava Petruseka.
Miloslav Petrusek (1936 – 2012) patril medzi najvýznamnejších českých sociológov a jeho význam nespočíva len v odborných publikáciách a pedagogickom pôsobení, ale aj v popularizácii sociológie smerom k širšej verejnosti. Jeho kniha Společnosti pozdní doby (Slon 2007) patrí azda medzi najlepšie české sociologické diela vôbec, dá sa čítať prakticky neustále a vždy zapôsobí svojou hĺbkou a rozsahom. Predmetom Petrusekovho záujmu bola hlavne teoretická sociológia, dejiny sociológie a súčasné sociologické teórie. O všetkých témach písal zrozumiteľne a dokázal vždy zaujať. Z viacerých publikácií sú už niektoré nedostupné, ale uviesť môžeme napríklad České sociální vědy v exilu (Slon 2012), Základy sociologie (Akademie veřejné správy 2009), Společnost a kultura (O.P.S. 2012) alebo v spoluautorstve s Janom Balonom Společnost naší doby (Academia 2011).
 
Priestor ideí, v akom sa pohyboval Miloslav Petrusek je rozsiahly a viaceré texty ešte čakajú na svoje publikovanie. V rámci jeho skúmaní a úvah sa zaoberal aj Marxom, jeho dielom a odkazom. Z pozostalosti bola takto pripravená kniha Marx, marxizmus a sociologie. Texty z pozůstalosti 1. Petrusek si nedal za úlohu popisovať Marxov život, ale zameral sa na význam Marxa pre sociológiu, na jeho „víziu“ spoločnosti a „ideu sociologie jako vědy“. 
 
Marxizmus nie je vedecký smer v pravom slova zmysle, nie je totiž možné overiť ho v praxi prostredníctvom hypotéz a následne výskumom. Marxizmus je skôr ideológia ako veda, „utopické sociální inženýrství“ alebo „historické proroctví“ ako tvrdí Karl Popper. V období druhej polovice 19. storočia sa naplno prejavil raný kapitalizmus cez rozpad tradičných väzieb. Tieto a viaceré ďalšie spoločenské procesy podnietili vznik a rozvoj sociológie, pričom medzi otcov zakladateľov patril práve aj Marx, hoci on sám pojem sociológia nepoužíval.
 
Kniha je rozdelená na viacero častí, voľne na seba nadväzujú, tvoria navzájom doplňujúce sa texty s rôznymi témami. V jednom z textov Petrusek analyzuje postavenie sociológie v socialistickej spoločnosti a dokazuje, že aby mohla byť plnohodnotne považovaná za vedu, musí existovať v demokratickom alebo minimálne demokratizujúcom zriadení s dostatočným množstvom slobôd: na bádanie a publikovanie a tiež sociálnu kritiku. Bez možnosti viesť dialóg medzi paradigmami sa stáva v totalitnom zriadení „ze sociologie obor značně bezzubý“.
 
V dvoch exkurzoch rozoberá Petrusek vzťah medzi sociológiou a nacionálnym socializmom a tiež talianskym fašizmom. Podrobne rozoberá situáciu v nacistickom Nemecku a hľadá odpoveď na otázku, prečo niektorí sociológovia kolaborovali s režimom, prípadne akým nástrojom sa v takomto usporiadaní pozmenená sociológia stala.
 
V záverečnom texte sa posúvame do obdobia po páde socialistického totalitného režimu a po analýze postavenia marxizmu v postmodernom svete nachádzame záver, z ktorého by mohli vzísť ďalšie úvahy: „Ačkoliv se tedy zdá, že Marx do postmoderního světa přece jen nakonec nepatří..., je přece jen přítomen ve všech úvahách o tom, kam se ubíráme. Nikoliv proto, že by nám mohl efektivně poradit, ale možná proto, že by nás mohl varovat“.